Navigácia
Obsah
História obce Bystričany (Bystriche)
V 14. storočí užívali a spravovali bývalé kráľovské majetky slobodní zemania, ktorí svojim rodom dávali prídomky - názvy, podľa užívaného majetku. Správcovia kráľovských majetkov ich dostali do užívania za verné služby a oddanosť kráľovi v čase protikráľovského odboja uhorských magnátov. Obec Bystričany sa do súkromných rúk dostala až v poslednej štvrtine 14. storočia. Dovtedy bola zrejme kráľovským majetkom spravovaným a patriacim do hradného obvodu Sivý Kameň. Svedčí o tom prvá písomná zmienka o Bystričanoch. Je v listine Budínskej kapituly, vydanej 15. januára 1388. Táto kapitula potvrdzuje donáciu kráľa Žigmunda, ktorou dáva do užívania majetky patriace kráľovskému hradu Keseleukw - Sivý Kameň, správcovi hradu Ladislavovi Kakašovi. Medzi majetkami patriacimi hradu sa uvádzajú usadlosti v Bystričanoch, Podhradí, Lehote pod Vtáčnikom, Sebedraží, Novákoch, Čereňanoch a v Hornej Vsi.
V tomto období prestali byť Bystričany výlučne kráľovským majetkom a začali si na ne striedavo uplatňovať vlastnícke a užívateľské práva aj početné šľachtické rodiny zemepánov. Plný výpočet poskytuje monografia o Tekovskej župe, vydaná na počesť osláv uhorského štátu.
Pokojné 14. storočie vystriedali začiatkom 15. storočia protikráľovské vzbury a vojny s husitmi. Roky 1431 - 1433 boli obdobím husitských výprav na Slovensko. Podnikali výpravy do širokého okolia aj na hornú Nitru. Vyberali tzv. holdovacie poplatky. Ale aj éra husitov pominula.
Po čase sa osud obce Bystričany spojil s panstvom patriacim hradu Hrušov, ktorý sa nachádzal neďaleko Topoľčianok. Ďalší vývoj v obci bol veľmi hektický a zaujímavý.
Posledné tri desaťročia 15. storočia neboli príliš pokojné. V roku 1470 tiahli Ponitrím oddiely poľského vojska, ktoré prišli podporiť nároky poľského princa na uhorský trón. O dva roky neskôr, na spiatočnej ceste z vojenského ťaženia, spôsobovali domácemu obyvateľstvu škody a za obeť im padlo niekoľko usadlostí, medzi nimi aj Bystričany. Ale spustošená obec sa aj tentokrát "postavila na nohy".
Kraj, v ktorom Bystričany ležali, bol v tom čase chudobný. Aj preto sa niektorí roľníci rozhodli vlastným pričinením využiť vodu z potoka, v tom čase s názvom Bystrá, na mlyn. Prvý mlyn bol vybudovaný v roku 1536 a vlastnili ho Laurincovci. K mlynu patrila aj píla. Neskôr pribudol v dolnej časti obce druhý mlyn, ktorý vlastnili Gavliakovci. Tí ho neskôr prenajali mlynárovi Antonovi Švrčekovi. Pred rokom 1554 zachvátil obyvateľov zhubný mor, po ktorom výrazne klesol počet pôvodných obyvateľov.
V 16. a 17. storočí ovplyvnili život obyvateľov turecké výboje a ich lúpežná činnosť. Tá zasahovala až do údolia hornej Nitry. Mnoho dedín a miest bolo vyrabovaných a vypálených. Najhorší bol vpád v roku 1599, kedy aj Bystričany zažívali zlé časy. Uchránený bol iba Horný Kamenec, nakoľko jeho obyvatelia odvádzali uzurpátorovi dane.
Po celé 17. storočie vlastnili sivokamenské panstvo Majténiovci. Okrem nich mali v obci Bystričany majetkové podiely aj Huňadyovci a Kostolániovci.
V 18. storočí boli Bystričany jedným z hlavných stredísk remesla v severozápadnej oblasti Tekova. Obyvatelia obce sa zaoberali najmä poľnohospodárstvom, okrem bežných remesiel sa vyskytovali najmä sitári, šindliari, garbiari a výrobcovia drevených putní.
Na prelome 60. a 70. rokov 18. storočia sa v celom Uhorsku uskutočnila reforma pomerov vládnucich na feudálnom vidieku, známa aj ako urbárska regulácia Márie Terézie. V tomto čase sa o 39 poddaných delila rodina Majténiovcov, harón Ján Huňady, rodina Gáforovcov a iní.
V roku 1787 bola v obci zriadená lokálna kapelánia. Bol to malý kostol alebo kaplnka, kde pôsobil kňaz Alojz Krausz z Oslian. Fara sa nachádzala na hornom konci obce, tzv. stará fara na Sabatke. Z tohto obdobia sa zachoval odtlačok pečatidla pôvodne z roku 1721, na ktorom sa nachádzal SV. Juraj. Tento pravdepodobný patrón obce bol vyobrazený v rytierskom brnení, sedel na koni a s kopijou v ruke zabíjal draka. Odtlačok takéhoto pečatidla sa našiel na dokumentoch z rokov 1776 - 1785, bol tiež nájdený na dokumente z roku 1938.
Rok 1805 sa v obci datuje ako rok zriadenia samostatnej farnosti. O tri roky neskôr, v roku 1808, bol v obci vysvätený nový kostol - Kostol Najsvätejšej Trojice.
K nadobúdaniu vzdelania obyvateľov bola v období rokov 1810 - 1847 zriadená farská škola. Každoročne mala v priemere do 20 žiakov. Vyučovali sa v nej iba základy čítania, písania a rátania.
V roku 1828 bolo v obci 98 domov a 686 obyvateľov, v roku 1842 vzrástol počet obyvateľov na 704. Rok 1865 v obci bol obdobím začiatku písania farskej kroniky „História Domus“. Od roku 1876 sa začal viesť aj súpis duší. Tieto písomnosti obsahovali údaje o domoch, menách hláv rodín a počte rodinných príslušníkov a vierovyznaniach.
Ako ojedinelá obec sme mali obvodný notársky úrad, ktorý vznikol v roku 1874. Jeho územná pôsobnosť sa vzťahovala na samotné Bystričany s osadami Chalmová a Vieska aj na okolité obce. Prvá dobrovoľnícka organizácia vznikla v obci v roku 1885. Bol to dobrovoľný hasičský zbor, jeho poslaním bola hlavne pomoc pri požiaroch, vzhľadom na značnú zalesnenosť katastra.
V roku 1896 začal veľkostatkár Edmund Vépy Vogronič budovať lesnú úzkorozchodnú železnicu - štriečku. Viedla zo železničnej stanice Chalmová do lesov Vtáčnika. V roku 1905 bola vybudovaná ďalšia časť tejto úzkokoľajky s odbočkami Prieloh, Sitárka, Sokolec a Uhlište.
V minulosti stál v čele obcí richtár a notár. Podľa dostupných dokumentov bol prvým notárom v našej obci Rudolf Vitko (od r. 1900) a richtárom Jozef Kollár (od r. 1901).
Zo zápiskov bývalého všestranného občana Bystričian Jána Plachého je zrejmé, že naši ľudia videli ísť prvé auto cez Bystričany v roku 1905. Na studni v blízkosti dnešnej pošty naberalo vodu do chladiča.
V roku 1910 sa v obci začala stavať prvá fabrika na výrobu stoličiek známej značky Thonet. Išlo o pobočku fabriky vo Veľkých Uherciach. Ukázalo sa, že miesto pre fabriku bolo staticky nevyhovujúce, takže fabrika nebola spustená do prevádzky. (zvyšok histórie doplníme neskôr)
Zdroj: Obecné noviny "Z Bystričianskej kapsy",
autor: Helena Kmeťová a Ing. Maria Kollárová - kronikárka obce
